Už som bola na konci so silami, sadla som si na zem veďla kukuričného poľa keď som začula šuchotanie, išla som potichu dnu a z kukurice na mňa pozerali tie najkrajšie oči na svete!!! Bez slova som si kľakla a ona prišla oňuchala ma a vedela, že je v bezpečí! Našla som svoju Alodie, stále som z toho mimo. Ďakovať začnem keď naberiem silu.
